Slávnu spisovateľku (žila v rokoch 1890-1976) väčšina z nás pozná ako autorku neodolateľných detektívok. Vytvorila slávne postavy znalcov hlbín a zákutí ľudských duší. Slečna Marplová a Hercules Poirot sú v knihách a adaptovaných seriáloch postavy vykreslené tak dokonale, že máme pocit, že naozaj žili.
Aby sme však jej príbehom boli ochotní uveriť, musela byť nie len výbornou psychologičkou. S ohľadom na špeciálne námety detektívnych príbehov bolo nevyhnutné vyznať sa aj okolnostiach smrtí obetí. Jednoduchšie povedané, potrebovala byť rozhľadenou v odbornej oblasti liečiv a jedov. A Agatha Christie skutočne bola farmaceutkou a to dokonca i s praxou.
Postavy v detektívkach umierajú za záhadných okolností, podivným spôsobom, premyslene a veľmi sofistikovane. Nie sú v tom však žiadne čary a kúzla, mimozemšťania ani superzlodusi. Dej je vymyslený a vraždy zosnované s hlbokými znalosťami a odbornými skúsenosťami. Tie Agatha získala ako zdravotná sestra a neskôr ako farmaceut v nemocnoci počas Prvej svetovej vojny. Toto svoje vzdelanie neskôr nevyužívala v práci v bielom plášti ale za písacím stolom, aby vymyslela vynikajúce a vierohodné zápletky.
Že jej popisované otravy nie sú vôbec výmysel, ktorému by sme uverili, pretože nerozumieme podstate, dokazuje aj odborný pohľad v Knihe The Poisonious pen of Agatha Christie od profesora farmakológie Michaela C. Geralda.
