Lekáreň Muškát

Sychravý november a potreba dôležitých živín

Príchod novembra prináša chladné, sychravé dni a citeľný úbytok slnečného svetla. V tomto období prirodzene hľadáme spôsoby, ako podporiť svoj organizmus pri každodenných nárokoch. Práve preto je vitamín C na jeseň jednou z najčastejších tém, s ktorými sa u nás v lekárni stretávame. Podobne ako v prípade, kedy dopĺňame vitamín D na jeseň, aj vitamín C zohráva dôležitú úlohu v udržiavaní celkovej rovnováhy organizmu.

Na čo telo túto látku potrebuje

Vitamín C, známy aj ako kyselina askorbová, je vo vode rozpustná látka, ktorú si ľudské telo nedokáže vyrobiť samo, a preto sme odkázaní na jej pravidelný prísun. V organizme plní celý rad významných úloh:

• prispieva k správnemu fungovaniu imunitného systému,
• prispieva k zníženiu miery vyčerpania a únavy,
• prispieva k ochrane buniek pred oxidačným stresom,
• prispieva k správnej tvorbe kolagénu a k správnej funkcii krvných ciev, kostí, chrupaviek, ďasien, pokožky a zubov,
• prispieva k správnej látkovej premene dôležitej pre tvorbu energie,
• zvyšuje vstrebávanie železa.

Kde nájdeme vitamín C v bežnej strave

Základom príjmu by mala byť pestrá a vyvážená strava. Hoci si väčšina ľudí spája túto látku najmä s citrusmi, bohaté zdroje nájdeme aj v lokálnych plodinách. Výborným zdrojom sú šípky, rakytník, červená paprika, brokolica, ružičkový kel či kyslá kapusta. Vitamín C je však citlivý na teplo, svetlo a vzduch, preto dlhé varenie či skladovanie znižuje jeho obsah. Najlepšie je konzumovať ovocie a zeleninu v čerstvom stave alebo šetrne upravené na pare.

Kto môže mať zvýšenú potrebu

Vyššie nároky na príjem vitamínu C môžu mať fajčiari, keďže dym zvyšuje oxidačnú záťaž v tele. Ďalej ide o ľudí vystavených dlhodobej fyzickej námahe, osoby v období rekonvalescencie či seniorov so zníženým príjmom čerstvej stravy. Pozornosť by mu mali venovať aj ľudia s jednostranne zameraným jedálničkom.

Horná hranica príjmu a interakcie s liekmi

Referenčný denný príjem pre dospelého človeka je stanovený na 80 mg denne. Keďže ide o látku rozpustnú vo vode, telo nadbytočné množstvo zvyčajne vylúči močom. Dlhodobý príjem veľmi vysokých dávok, prekračujúcich bezpečnú hranicu okolo 1 000 až 2 000 mg denne, však môže spôsobiť tráviace ťažkosti, ako sú kŕče či hnačka, a u citlivých osôb zvyšovať riziko vzniku obličkových kameňov.

Pozor treba dať aj na vzájomné pôsobenie s liekmi. Vitamín C výrazne zvyšuje vstrebávanie železa, čo nemusí byť žiaduce pri ochoreniach spojených s jeho ukladaním. Vysoké dávky môžu ovplyvňovať účinnosť liekov na riedenie krvi alebo skresľovať výsledky niektorých laboratórnych testov, napríklad stanovenie glukózy.

Zastavte sa u nás v lekárni Muškát

Ak si nie ste istí, či je váš jedálniček dostatočne bohatý na živiny, alebo premýšľate o vhodnej forme doplnenia, navštívte nás v lekárni Muškát. Radi s vami preberieme vaše individuálne potreby a pomôžeme vám vybrať najvhodnejší postup.

Výživový doplnok nie je náhradou pestrej stravy. Pri užívaní liekov, v tehotenstve alebo pri chronickom ochorení sa poraďte s lekárom alebo lekárnikom.

Jesenné obdobie a zvýšené nároky na organizmus

Koniec októbra so sebou prináša citeľné ochladenie, sychravé počasie a čoraz viac času trávime v uzavretých priestoroch. V tomto období naplno prepuká sezóna respiračných ochorení, čo pre náš organizmus predstavuje zvýšenú záťaž. Podobne ako pravidelne dopĺňame vitamín D na jeseň, čoraz častejšie sa spomína aj zinok na jeseň. Tento esenciálny stopový prvok si naše telo nevie vyrobiť samo a nedokáže si ho ani ukladať do dlhodobých zásob, preto sme odkázaní na jeho pravidelný denný prísun.

Úloha zinku v ľudskom tele

Zinok je súčasťou stoviek enzýmových reakcií, ktoré neustále prebiehajú v našich bunkách. Z hľadiska schválených zdravotných tvrdení v Európskej únii zinok preukázateľne prispieva k správnemu fungovaniu imunitného systému. Okrem toho prispieva k ochrane buniek pred oxidačným stresom, čím pomáha telu vyrovnať sa s vplyvom voľných radikálov. Zinok tiež prispieva k udržaniu zdravej pokožky, nechtov a vlasov, k správnej látkovej premene makronutrientov, mastných kyselín a sacharidov, ako aj k správnej syntéze DNA a deleniu buniek.

Kde nájdeme zinok v bežnej strave

Základom príjmu zinku by mala byť vždy pestrá a vyvážená strava. Medzi najbohatšie živočíšne zdroje patria ustrice, červené mäso, hydina, ryby, vajcia a mliečne výrobky. Zo živočíšnych zdrojov sa zinok vstrebáva pomerne ľahko. Nájdeme ho však aj v rastlinnej ríši – výborným zdrojom sú tekvicové a slnečnicové semienka, strukoviny ako cícer, fazuľa či šošovica, orechy a celozrnné obilniny. Vstrebávanie z rastlinných zdrojov však môžu mierne znižovať prítomné fytáty.

Kto môže čeliť nedostatočnému príjmu

Niektoré skupiny ľudí môžu mať zvýšené riziko nedostatočného príjmu zinku. Patria sem najmä vegetariáni a vegáni, u ktorých rastlinná strava bohatá na fytáty viaže zinok a zhoršuje jeho využitie v tele. Pozornosť by mali zbystriť aj ľudia s chronickými poruchami trávenia a vstrebávania, ako je celiakia či zápalové ochorenia čriev. Zvýšené nároky na tento minerál majú tehotné a dojčiace ženy, starší ľudia a jedinci s pravidelnou konzumáciou alkoholu, ktorý podporuje vylučovanie zinku z organizmu.

Odporúčaný príjem, bezpečná hranica a liekové interakcie

Všeobecná denná referenčná hodnota príjmu zinku pre dospelých je stanovená na 10 mg. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) stanovil hornú bezpečnú hranicu príjmu zinku z celej stravy a doplnkov na 25 mg denne pre dospelého človeka. Dlhodobý nadmerný príjem zinku môže narušiť vstrebávanie medi a železa a viesť k ich deficitu. Dôležité sú aj liekové interakcie. Zinok môže výrazne znížiť vstrebávanie niektorých antibiotík (napríklad tetracyklínov alebo chinolónov), preto sa vyžaduje časový odstup aspoň dvoch hodín. Podobne môže ovplyvňovať aj účinok niektorých liekov na vysoký tlak.

Zastavte sa v lekárni Muškát

Ak si nie ste istí, či je váš príjem zinku dostatočný, alebo zvažujete jeho formu a vhodné načasovanie popri iných liekoch, navštívte nás v lekárni Muškát. Naši farmaceuti vám ochotne poradia, zhodnotia vaše individuálne potreby a pomôžu vybrať to najvhodnejšie riešenie pre vaše zdravie.

Výživový doplnok nie je náhradou pestrej stravy. Pri užívaní liekov, v tehotenstve alebo pri chronickom ochorení sa poraďte s lekárom alebo lekárnikom.

Menej slnečných lúčov prináša zmenu

S príchodom polovice októbra sa dni citeľne skracujú a slnko svieti pod čoraz nižším uhlom. V našich zemepisných šírkach to znamená, že prirodzená syntéza vitamínu D v pokožke vplyvom slnečného žiarenia výrazne klesá až takmer ustáva. Práve preto je vitamín D na jeseň témou, ktorej sa oplatí venovať pozornosť ešte pred príchodom chladných mesiacov.

Úloha vitamínu D v ľudskom tele

Vitamín D je pre organizmus nepostrádateľný a podieľa sa na celom rade dôležitých pochodov. V súlade s platnými predpismi Európskej únie môžeme uviesť, že vitamín D:

• prispieva k správnemu fungovaniu imunitného systému,
• prispieva k udržaniu zdravých kostí a zubov,
• prispieva k udržaniu správneho fungovania svalov,
• prispieva k normálnemu vstrebávaniu a využitiu vápnika a fosforu,
• prispieva k normálnej hladine vápnika v krvi,
• zohráva úlohu v procese delenia buniek.

Kde ho nájdeme v bežnej strave

Keďže vlastná tvorba v pokožke počas jesenných a zimných mesiacov nestačí, dôležitým faktorom sa stáva pestrá strava. Medzi najvýznamnejšie prirodzené potravinové zdroje vitamínu D patria najmä tučné morské ryby, ako sú losos, makrela či sleď. Určité množstvo obsahujú aj vaječné žĺtky, treščia pečeň, maslo alebo niektoré druhy húb. Prijať potrebné množstvo výlučne z bežného jedálnička však býva v praxi pomerne náročné.

Kto by mal zbystriť pozornosť

Dostatočný príjem tejto látky je dôležitý pre každého z nás, no existujú skupiny, ktoré čelia vyššiemu riziku jeho nedostatku. Ide predovšetkým o seniorov, u ktorých schopnosť pokožky tvoriť vitamín D prirodzene klesá. Rovnako by mali byť obozretní ľudia, ktorí trávia väčšinu dňa v uzavretých priestoroch, osoby s tmavším fototypom pokožky, tehotné a dojčiace ženy alebo tí, ktorí z jedálnička dlhodobo vylučujú živočíšne tuky či majú zhoršené vstrebávanie živín v tráviacom trakte.

Bezpečné dávkovanie a možné interakcie

Podľa Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) je oficiálny referenčný denný príjem vitamínu D pre dospelých stanovený na 15 mikrogramov (600 IU). Stanovená je aj horná bezpečná hranica denného príjmu, ktorá u dospelých a dospievajúcich predstavuje 100 mikrogramov (4 000 IU) denne. Dávkovanie by nemalo túto hodnotu dlhodobo prekračovať bez dohľadu odborníka, pretože vitamín D sa ukladá v tukovom tkanive.

Pozornosť je potrebné venovať aj možným interakciám s liekmi. Vitamín D môže ovplyvňovať pôsobenie niektorých liekov na srdce (napríklad digoxínu), diuretík ovplyvňujúcich hospodárenie s vápnikom či liečiv na epilepsiu. Naopak, lieky na úpravu cholesterolu alebo látky viažuce tuky v čreve môžu znižovať jeho vstrebávanie.

Radi vám poradíme v lekárni Muškát

Neviete, aká forma vitamínu D – či už kvapky, tobolky alebo kapsuly – je pre vás najvhodnejšia? Zastavte sa u nás v lekárni Muškát. Veľmi radi sa pozrieme na vaše individuálne potreby, posúdime možné interakcie s liekmi, ktoré užívate, a odporučíme vám primeranú dávku na celú zimnú sezónu.

Výživový doplnok nie je náhradou pestrej stravy. Pri užívaní liekov, v tehotenstve alebo pri chronickom ochorení sa poraďte s lekárom alebo lekárnikom.