Ženám dlho nebolo dopriate uplatnenie v prírodovedeckých odboroch. Niektoré však dokázali použiť svoje nadanie a pretaviť svoj zuájem do zmysluplného povolania napriek nepriazni spoločnosti.
Frances Deacon patrí k pionierkam medzi ženami – chemičkami a farmaceutkami. Veľká Británia prijala v roku 1868 zákon, podľa ktorého mohli s liečivami nakladať len ľudia,ktorí zložili odbornú skúšku po preukázateľnej aspoň trojročnej praxi. Zákon vyslovene spomína aj možnoť, aby skúškou prechádzali i ženy.
Frances zložila skúšku ako prvá zo žien. Bola jednou z 215 žien, ktoré sa v roku 1869 zúčastnili na prvej odborné skúške. Hoci sa može zdať toto číslo ako veľký počet, tieto ženy tvorili len necelé 2 (!) percentá zo všetkých zúčastnených na skúške. Po úspešnom absolvovaní skúšky odbornej spôsobilosti, mohli tieto ženy viesť lekáreň, ale nesmeli byť v súčasťou komory lekárnikov, v žiadnom prípade nemohli zastávať akúkoľvek funkciu v štruktúre tejto organizácie.
Frances pracovala v lekárni svojho otca pred i po skúške ako jeho asistentka. V roku 1875 sa vydala, čo pre väčšinu žien bolo ukončením odbornej práce. Frances však naďalej zostáva registrovaná s platnou licenciou a popri starostlivosti o tri nevlastné dcéry a jedného vlasstného syna sa naďalej venovala aj lekárnictvu. Prinajmenšom od roku 1880 mala svoju vlastnú lekáreń v mestečku Fleckney. Prax neopustila až do veku veku 92 rokov ( to sa písal rok 1930) a v povolaní jej pomáhala nevlastná dcéra a neskôr i vnučka.
