Poznáte to…. krabička s kúskom desiatového chlebíka ostala v batohu. Batoh ležal v kúte deň, dva, tri, možno i týždeň…. Obsah krabičky sa zmenil k nepoznaniu na odpornú plesnivú a zapáchajúcu hmotu. Odporná predstava (a občas i realita v domácnosti s deťmi ? ) Ale práve niečo takéto sa stalo základom senzačného objavu antibiotických liečiv.
Prvé antibiotikum bol penicilín. Základ jeho objavu uskutočnil pán, ktorý famárciu nikdy riadne neštudoval. Mladý Škót najskôr študoval polytechniku, neskôr podľa vzoru svojho staršieho brata vyštudoval lekárstvo. Narukoval a slúžil ako vojenský lekár v Prvej svetovej vojne. Venoval sa lekárskemu výskumu. Objavil látku (enzým), ktorá ničí baktérie narušovaním ich bunkovej steny a nazval ju lyzozým. Neúnavne pracoval ďalej v projekte, vďaka ktorému by bola znížená vysoká úmrtnosť na bežné infekcie.
V jednej výskumnej miske zostala zabudnutá zmes. Po niekoľkých dňoch na nej vyrástla pleseň a okolo plesne kruh bez baktérií. Práve táto zvláštnosť podnietila Fleminga pokračovať vo výskume plesní. Pleseň určil ako Penicillium notatum a látku účinnú proti baktériám nazval Penicilin. Ešte trvalo niekoľko rokov, kým spolu s dvoma ďalšími spolupracovníkmi vyvinuli dostatočne čistú látku a mohlo prísť k výrobe liečiva, aAle od roku 1943 svet pozná liek Penicilín.
Ako sa vyjadril sir Alexander Fleming: Občas človek nájde niečo, čo vlastne nehľadal.
